Ružencové bratstvá

Ružencové bratstvo je dominikánskou rehoľou založená skupina veriacich, ktorí sa slobodne rozhodli aktívne prehlbovať svoj vzťah k Bohu, dozrievať v láske a šíriť dobro podľa biblického príkladu Panny Márie. Na ceste k tomuto cieľu si členovia ružencových bratstiev osobitným spôsobom pomáhajú modlitbou posvätného ruženca, pravidelnými spoločnými mesačnými stretnutiami a duchovnou súdržnosťou širokej dominikánskej rodiny, ktorú tvoria kontemplatívne mníšky, rehoľníci, rehoľníčky, dominikánski laici a tiež všetky existujúce ružencové bratstvá.

Ako vznikli ružencové bratstvá

Korene vzniku ružencových bratstiev siahajú hlboko do minulosti, prakticky už do prvej polovice 13. storočia, keď podľa legendy modlitbu posvätného ruženca prijal od Panny Márie sv. Dominik, zakladateľ Rehole kazateľov (dominikánov), ako účinný prostriedok rozjímania nad udalosťami Kristovho života a šírenia jeho lásky medzi ľuďmi. Nečudo, že dominikáni majú k modlitbe ruženca osobitý vzťah a na ich pôde vzniklo aj prvé ružencové bratstvo (Bratstvo Svätého ruženca). V roku 1470 ho založil blahoslavený Alan de la Roche (1428–1475). Zásluhou jeho a ďalších dominikánov sa modlitba posvätného ruženca a ružencové bratstvá rýchlo rozšírili v západnom kresťanstve, a dominikáni sa stali ich hlavnými šíriteľmi.

Ružencové bratstvo v Katolíckej cirkvi po prvýkrát schválili v roku 1475 vďaka úsiliu bl. Alana de la Roche. A zhruba o 100 rokov neskôr pápež sv. Pius V. udelil dominikánom výsadu zakladať ružencové bratstvá v celej Katolíckej cirkvi. Okrem toho z moci svojho úradu na večné časy poveril bratov dominikánov, aby rozširovali modlitbu ruženca.

Medzi laikmi v šírení ružencovej modlitby obzvlášť vynikal laický dominikán, bl. Bartolomej Longo (1841–1926), ktorého pápež Ján Pavol II. nazval „apoštol ruženca“.



Stanovy ružencových bratstiev na Slovensku