Kaplnky

Kaplnky

Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Markušovciach

Kaplnka Božského srdca Ježišovho Korytno

Kaplnka Na Obraze zasvätená Panne Márii v Tepličke

Kaplnka Lurdskej Panny Márie v Markušovciach

Kaplnka pri križovaní ciest do Lieskovan

Kaplnka Panny Márie Poľná ulica-Korytno v Markušovciach 

Kaplnka  je označenie pre menšie súkromné i verejné bohoslužobné miestnosti, v ktorých sa neprechováva eucharistia alebo iba so zvláštnym povolením. Kaplnky boli od raného stredoveku súčasťou palácov, hradov a iných sídiel, neskôr i radnice a menších domov. Od obdobia gotiky vznikali kaplnky ako súčasti chrámových stavieb okolo chóru alebo pri bočných lodiach, často i zo súkromných donácií. Ako menšie samostatne stojace kresťanské kultové stavby sa rozšírili najmä v renesancii a baroku napr. ako zázračné, pútnické, ako krstiteľnice (samostatné alebo pričlenené k chrámovému priestoru), pohrebné (postavené na cintorínoch), náhrobné (slúžiace ako náhrobok rodu alebo cirkevných hodnostárov). Osobitným typom sú dvojité kaplnky s dvoma podlahami, časté v palácoch a hradoch v celom stredoveku i ako karnery na cintorínoch.